Choroby akváriových rýb

Choroby akváriových rýb 

chora_ryba


Choroba (latinsky -morbus-) je  reakciu organizmu na pôsobenie činiteľa (vonkajšieho, alebo vnútorného), ktoré vyvolá  poškodenie organizmu.Choroba je spojená s oslabením napadnutého organizmu alebo jeho časti a často vzniká porušením rovnováhy medzi organizmom a vonkajším prostredím.

Chorobe je vždy lepšie predísť, než ju liečiť. Ak sa ochoreniu  nevyhneme,  musíme pristúpiť k liečbe. Aby bola liečba úspešná, musíme správne stanoviť nie len diagnózu, ale aj príčinu, pôsobením ktorej ochorenie mohlo vzniknúť.

Na to aby sme boli schopný rozoznať ochorenia rýb a správne stanoviť ich príčiny, musíme v prvom rade dobre poznať ich fyziologické vlastnosti. To, čo je pre jeden druh rýb fyziologické, môže byť pre iný už náznakom ochorenia.
Na vzniku choroby sa podieľa jeden, alebo niekoľko vyvolávajúcich  príčin, ktoré môžme rozdeliť na dve základné skupiny:

1. Vnútorné (neovplyvniteľné) príčiny – vek, pohlavie, genetika
2. Vonkajšie (ovplyvniteľné) príčiny –  fyzikálne,chemické, psychické, biologické

 Pri diagnostike ochorenia, sa v domácich podmienkach opierame o pozorovanie rýb. Všímame si zmeny v správaní (plachosť, apatia), plávaní (zdržovanie sa pri hladine, výstupe z filtra; trhavé pohyby (poskakovanie), ,,stavanie sa na hlavu“, poruchy rovnováhy, ležanie na dne), stravovaní (neprijímanie potravy), vonkajšie zmeny (sfarbenie, nafúknutie, vychudnutie, odstávanie šupín, „vypúlené oči“, kožné prejavy, zmeny na žiabrach a plutvách , krvné podliatiny, výrastky a pod.), vylučovanie (dlhé biele výkaly a pod.) a ostatné prejavy, ktoré sa odlišujú od prirodzených.
Bližšie určiť ochorenie a jeho príčinu nám umožnia merania parametrov vody (pH, teplota, tvrdosť, vodivosť, koncentrácie látok – NO2 (dusitany)- ,NO3(dusičnany) - , Cu2+ a pod.)

Teplota – náhla zmena teploty vody (dospelé jedince tropické druhy > 5 °C, plôdik > 2–3 °C), môže spôsobiť teplotný šok, ktorý sa prejavuje ochrnutím dýchacieho a srdcového svalstva.
Pri dlhodobom pôsobení nízkej teploty dochádza k poruchám metabolizmu.

pH – hodnoty ovplyvňujú toxicitu niektorých látok, hlavne amoniaku. Náhle zmeny spôsobujú zvýšenú produkciu  kožného slizu  a poškodenie žiabier.

Obsah kyslíka – nedostatok kyslíka vo vode spôsobuje nedostatočné zásobovanie tkanív kyslíkom, ryby sa dusia a postupne hynú. Žiabre sú výrazne prekrvené, ryby sú vyblednuté, plávajú pri hladine, neprijímajú potravu a sú malátne.

Presýtenie vody plynmi – dlhodobé presýtenie vody spôsobuje plynovú embóliu – krvné plyny vytvárajú bublinky. Dochádza k poruchám cirkulácie krvy a následne vznikajú malé bublinky pod kožou a v plutvách. Pri presýtení vody kyslíkom dochádza k uduseniu rýb v dôsledku poškodenia žiabrových lístkov.  Preto pozor pri  prevoze rýb pod medicinálnym kyslíkom. Je nevhodné plniť sáčok na vysoký tlak. Tlakový kyslík vôbec nepoužívať pri labirintkách. Podobne pôsobí aj predávkovanie plynným CO2.

Vodivosť vody - je spolupôsobenie všetkých látok rozpustených vo vode.
Pozor preto pri preprave rýb a výmene vody. Náhla zmena vodivosti  spôsobuje pri menšom rozdiele zníženie tvorby kožného slizu, pri vyššom dochádza k osmotickému šoku, čo sa prejavuje opadávaním šupín a poškodenim plutiev. Často dochádza k sekundárnej bakteriálnej alebo plesňovej infekcii.

Akútne otravy
Pre akútne otravy býva zvyčajne charakteristický úhyn väčšieho počtu rýb vo veľmi krátkom čase, ktorému nemusia predchádzať žiadne iné príznaky. Pri otravách môžme však pozorovať aj príznaky ako je nadmerné tmavé vyfarbenie, neprimeraná plachosť, apatia, nekoordinované pohyby, strata rovnováhy, prekrvenie žiabier, zrýchlené dýchanie(viac ako jeden dych za sekundu) a pod. V prípade otravy je nutné odstránenie možných zdrojov toxických látok a výmena časti  vody, za vodu zo spoľahlivého zdroja.
 Na odstránenie toxínov môžme použiť aj adsorbenty, napr. aktívne uhlie, zeolit, ktoré pre urýchlenie účinku umiestnime do filtra.
 Typickým prípadom takejto otravy je tzv. ,,Dusíková špička“pri ktorej dochádza ku naviazaniu zlúčenín NO2(dusitanov) na krvné farbivo rýb. Krv nie je schopná prenášať kyslík a ryby sa dusia aj napriek tomu, že voda obsahuje dostatok kyslíka.
 Prvá pomoc - dodať do vody  chloridové soli ( NaCl, KCl, CaCl2). Chloridy zabraňujú naviazaniu NO2 a ryby sa prestanú dusiť.
Maximálna dávka pri použití NaCl (kuchynská soľ) je 1 polievková lyžica na sto litrov vody. Soľ treba rozmiešať v jednom litri vody a po vyčistení roztoku,  naliať tento na celú plochu hladiny. Následne treba bezodkladne vyčistiť akváriový filter, prípadne ho preočkovať spoľahlivou kultúrou denitrifikačných baktérií a vymeniť max.50 % objemu nádrže.

 Autointoxikácia je zvláštnou príčinou otravy, pri ktorej sa toxíny nedostávajú do organizmu z vonkajšieho prostredia, ale príčinou otravy sú produkty vlastného metabolizmu. K autointoxikácii dochádza pri poruchách vylučovania metabolitov z organizmu vplyvom vonkajších faktorov. Npr. dlhodobo nízká teplota alebo nevhodné pH, spôsobí poruchu vylučovania amoniaku žiabrami.

Psychickou príčinou chorôb  vyskytujúcim sa v akvaristike je hlavne  stres.
 Ten vzniká pri nevhodnej kombinácií a nevhodnom počte rýb, pri preprave rýb, v nevhodnom tvare nádrže(guľa), umiestnení akvária v hlučnom prostredí, pri častých zásahoch do akvária atď.

Tento web používa súbory cookie. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.